Výstava obrazov: Fragmenty krajiny
IMRICH PLEIDEL 12 m2
Výstavu obrazov si môžete zdarma prezrieť v našich priestoroch, napríklad v dobe obeda počas týždňa.
Začalo sa to ako v mnohých iných prípadoch NÁHODOU.
Na jeseň roku 1967 sprevádza staršie dievča malého chlapca na zápis do hudobného odboru Ľudovej školy umenia v Šali.
Chlapča sníva o hre na husliach. V ten deň sa však zápis do hudobnej triedy nekoná, ale šikovná deviatačka zapíše malého druháka na VÝTVARNÚ.
Tvorivá atmosféra a nezabudnuteľný prístup učiteľky Evy Plichtovej zásadne ovplyvnia ďalšie autorove kroky.
Výtvarná činnosť Imricha Pleidela nie je systematická ani priamočiara.
Prichádza nárazovo, epizodicky.
V rodičovskom byte, na záhrade či v improvizovanom ateliéri na činžiakovom balkóne.
Oveľa neskôr na cestách a potulkách po krajinách sveta, odkiaľ si prináša skicáre plné zážitkov.
V spolupráci s pani Plichtovou si ešte začiatkom milénia vyskúša techniku artprotisu a smaltu,
aby sa vrátil k obľúbenej olejomaľbe, ktorá mu poskytuje najviac voľnosti a priestoru.
Nová epizóda vo výtvarnej tvorbe Imricha Pleidela započala v rokoch 2008 až 2009.
Pod silným dojmom z pobytu v Toskánsku a vďaka synovi Michalovi, vzal po čase štetce do ruky.
Splniť dávny sľub daný kamarátovi Ľubovi Závodnému. Namaľovať mu obraz z jeho milovanej Toskánskej KRAJINY.
Neustále čerpá zo skicárov a starých i nových „túr“
po Francúzsku, Taliansku, Austrálii a Novom Zélande, južných Čechách, Liptove i rodnej rovine.
Krajina je v jeho očiach viac živá v epickom ako v biologickom zmysle.
Stáva sa prostriedkom na vyjadrenie zážitku, expresie.
Postupne autor hľadá stále abstraktnejšie a jednoznačnejšie formy vyjadrenia.
Krajinu rozkladá až do akéhosi puzzle, ktoré cielene opäť spája alebo rozkladá ďalej.
Kompozičné členenie do plôch rád prekrýva, prepája rôznymi linkami a vzájomnými prienikmi, akcentuje farebnými tónmi.
V obrazoch sa ARCHITEKT Imrich Pleidel striedavo rozplýva alebo prísne vymedzuje.
Obrátené siluety štylizovaných stromov sa zrazu ocitajú v povetrí a obloha sa prediera až kamsi do podzemia.
Paleta malieb je široká – od temne modročiernych a zemitých tónov, cez bordovo hnedé, karmínové až k efemérne žltým a modrastým.
Podľahnúť bozku múzy je cieľom tvorby. Hravosť a radosť z tvorby, k tomu nás autor prizýva.
Od roku 2010 sa mu “záhradný pavilón” – izba s pieckou, čoraz častejšie stáva malým improvizovaným ATELIÉROM.
Počas práce na dielach pre výstavu ARCHITEKT na TÚRAch v roku 2016 ho zaujal štvorcový formát.
V tej chvíli dal sám sebe odvážnu VÝZVU.
Namaľovať ťažko uchopiteľný formát obrazu 100 x 100 cm.
Výzvu odvážnu, lebo jeden obraz je málo, tak rovno tucet – 12.
Tento príbeh nateraz končí tak ako začal NÁHODOU.
Ateliér Imricha Pleidela má takmer presne 12 m2.
Niečo je naozaj len medzi nebom a zemou…
Krásny večer Vám všetkým z Prahy praje nevesta autora Andrea
